Malé deti sú úprimné a väčšinou fungujú spôsobom – čo na srdci, to na jazyku. Vekom však prirodzene narastá množstvo informácii, ktoré rodičom nestihnú, nemôžu alebo nechcú povedať. Môže ísť o úplne neškodné záležitosti typu s kým sedel/a pri vyučovaní, alebo koho som stretol/stretla cez prestávku... no aj závažné veci ako to, že mu/jej niekto ubližuje.

Každý rodič určite túži po tom, aby si jeho dieťa našlo v kolektíve dobrých kamarátov, aby sa mu nevysmievali, aby mu nebolo ubližované a aby ani on či ona nerobili zle ostatným. Niekedy, keď vnímame, že naše dieťa je v niečom „iné“, tieto obavy sa pochopiteľne stupňujú. „Deti vedia byť kruté,“ hovorí sa.

Inakosť, mnohokrát spomínané slovo v dnešnej dobe, pri ktorom si musíme spoločne uvedomiť, že svet okolo nás je rôznofarebný a rôznorodý.