V čase rôznych obmedzení bolo skvelé, že sme vďaka technológiám mohli byť o čosi bližšie s rodinou či priateľmi. Sociálne siete a komunikácia cez rôzne platformy však neraz menia naše správanie vo vzťahoch. Čo radí psychologička?

„Nechajme si v živote dostatok priestoru aj na tie živé reálne vzťahy. Je fajn, keď to vidia aj deti, že rodičia majú aj reálnych priateľov, s ktorými sa stretávajú, ale ťažko ich to naučíme, keď my sami sme stále na mobile,“ hovorí Hana Ševčíková. Dnes už máme generáciu detí a mladých dospelých, ktorá svet bez internetu nezažila. Aké nástrahy a riziká prinášajú sociálne siete a zverejňovanie súkromia? Je v poriadku využívať dieťa ako marketingový nástroj pre zvyšovanie vlastnej sledovateľnosti? Do akej miery je zverejňovanie detí rodičmi na sociálnych sieťach neškodné?

Na sociálnych sieťach poznáme rôzne trendy. Jedným z nich sú lifestylové rodičovské profily, ktoré si ľudia začnú budovať už pred narodením dieťaťa. Niekedy je to strategicky tvorený obsah a niekedy je to prirodzené. Pokiaľ ľudia na sociálnej sieti zdieľajú svoj život, s príchodom dieťaťa sa ten obsah mení. V otázke, či tvár dieťaťa na svojich sociálnych sieťach zverejňovať alebo nie, panujú rôzne názory. Boli sme zvedaví, ako to vníma Veronika Cifrová Ostrihoňová.

Psychologička a psychoterapeutka Hana Ševčíková vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Okrem iného je aj docentka, supervízorka a výcviková lektorka Slovenskej spoločnosti pre katatýmne-imaginatívnu psychoterapiu. Momentálne sa venuje predovšetkým súkromnej praxi. Metóda, ktorou pracuje, nie je dávanie rád či priame nasmerovanie klienta. Je to odborné sprevádzanie v hľadaní pôvodu vlastných problémov, nových spôsobov ich riešenia, ale i v hľadaní vlastných zdrojov a síl. To všetko sa deje v dôvernom a špecifickom psychoterapeutickom vzťahu, ktorý je nie len nevyhnutnosťou, ale často i nástrojom k lepšiemu porozumeniu vzťahových ťažkostí klienta.