Každé dieťatko prechádza od narodenia rôznymi vývojovými štádiami. Rovnako sa vyvíjajú aj jeho sociálne zručnosti. V období okolo 1-1,5 roku sa dieťatko nachádza v období egocentrizmu. To znamená, že všetko, čo sa nachádza v jeho okolí považuje za svoje. Často naťahuje rúčky a hovorí :˶moje, moje“. 

Postupne si uvedomuje a zvyká na to, že všetko nie je jeho a niektoré predmety do svojich rúk neodstane. Toto obdobie trvá približne do 3 roku dieťatka. Samozrejme je to individuálne a u niektorých detí to môže trvať aj dlhšie. V tomto období sa dostáva aj do prostredia materskej školy. A tu si začíname viac všímať prvé nezhody v kolektíve. 

Deti sa učia pozorovaním. Vidia, že keď spravia niečo, čo sa nám páči, spozorujú na našej tvári úsmev, radosť, pochválime ich, pohladkáme. Rovnako ich oceňujeme, aj keď sa o niečo podelia. Takto odpozorujú, že toto správanie sa nám dospelákom a rodičom páči. A deti nám chcú robiť radosť. V predškolskom veku sa začína z dieťatka formovať sociálne dieťa- vznikajú kamarátstva, deti sú ochotnejšie požičať hračku, podeliť sa. Obdobie, kedy sa deti skutočne vedia podeliť s hračkami, knihami a inými svojimi obľúbenými predmetmi nastáva v období medzi 6-12 rokom veku dieťaťa. Takže vidíme, že tá cesta je naozaj dlhá. 

Čo teda môžeme robiť v prostredí materskej školy? 

• veďme deti k spolupráci nie k súťaži – keď deti budú vidieť, že spoločnými silami sa im podarí viac, budú mať z toho určite radosť.  Ako peknú ukážku môžeme použiť jabĺčko, ktoré rozkrájame. Jabĺčko predstavuje ich triedu, kolektív a každé dieťa tvorí jeden rozkrojený kúsok. Spoločne sú silní a pevní.
• keď požičiam ja, požičiaš aj ty- jednoduché pravidlo, na ktorom si deti trénujú aj schopnosť vzdať sa niečoho. 
• keď máme v škôlke obľúbené hračky alebo nové, o ktoré je veľký záujem, zaveďme si budík. Samozrejme dôležité je, aby deti o tomto pravidle boli dopredu informované. Deti si veľmi rýchlo zvyknú na takéto pravidlo a budú si trénovať aj trpezlivosť.
• okrem časového ohraničenia môžeme mať aj pravidlo, že hračka je obsadená. Deti vedieme k tomu, že môžu na hračku buď počkať alebo si zatiaľ môžu zobrať inú hračku alebo sa k niekomu pridať.
• skúsme deti viesť k pomenovaniu pocitov. Ako to súvisí s hračkami? Keď nastane v triede situácia, že dieťatko nechce hračku požičať, nepustíme sa všetci do neho, zoberieme si ho v kľude nabok a skúsime sa ho spýtať, ako sa ono minule cítilo, keď mu kamarát nechcel hračku požičať. Verte, že deti si takéto situácie pamätajú a sú potom ochotnejšie s hračkou sa podeliť.
• ak si deti nosia hračky z domu, Vy ste tí, ktorí môžu zakročiť- hračky zostanú v skrinke, aby sa nepoškodili, na poličke, že dieťatko na ňu bude vidieť, prípadne bude určená na čas spánku. Ak však máte v škôlke pravidlo, že deti môžu mať v triede aj svoje hračky, potom je dôležité, aby ste deti hravou formou učili aj to, že dieťa má právo odmietnuť hračku požičať. Je dôležité, aby sme ale deti učili aj vysvetliť prečo. napr.: ˶hračku som dostal od starkej a je ešte nová alebo táto hračka je pre mňa dôležitá a bojím sa, že sa jej niečo stane.“ Potom je vhodné porozmýšľať aj nad rozhovorom s rodičmi, či je vhodné takéto hračky nosiť do škôlky.

Toto je len niekoľko ukážok a návrhov ako môžeme deti naviesť tým správnym smerom. Nebojte sa skúšať. Niečo Vám fungovať v triede bude, niečo nie. Máte v rukách veľkú moc. Práve Vy učitelia okrem rodičov budujete a vštepujete deťom tie správne hodnoty, ktoré v nich zostanú veľmi dlhé obdobie.

A nezabudnite, aj v preventívnom programe Kozmo a jeho dobrodružstvá nájdete príbeh, video, aktivity a mnoho iných zaujímavých postrehov k tejto téme. 

Váš Kozmo tím