Malé deti sú úprimné a väčšinou fungujú spôsobom – čo na srdci, to na jazyku. Vekom však
prirodzene narastá množstvo informácii, ktoré rodičom nestihnú, nemôžu alebo nechcú
povedať. Môže ísť o úplne neškodné záležitosti typu s kým sedel/a pri vyučovaní, alebo koho
som stretol/stretla cez prestávku… no aj závažné veci ako to, že mu/jej niekto ubližuje.

Rodičia niekedy prídu na to, že je dieťa v kolektíve šikanované až príliš neskoro. Čo je teda
dôležité si všímať, aby sme stihli zakročiť čo najskôr?

Zmeny v správaní
Dieťa celkovo menej hovorí, vyhýba sa najmä rozhovorom o kamarátoch a trávení času, o
škole ako takej.
Emocionálne zmeny
Väčšia plačlivosť, silný a nepochopiteľný hnev, smútok, strach a podobne.
Zmeny v trávení voľného času
Dieťa odrazu nechce chodiť na krúžky, odmieta aktivity, ktoré ho doteraz bavili. Má potrebu
izolovať sa.
Náhla zmena vzhľadu
Dieťa výrazne zmení štýl obliekania, nechce nosiť okuliare, zubný strojček, chce si prefarbiť
vlasy a pod.
Zhoršený prospech
Napríklad aj v predmetoch, ktoré mu doteraz išli, vyskytujú sa náhle problémy s učením,
dieťa dostáva viac poznámok a napomenutí.
Nepozornosť
Nesústredenosť, apatia. Dieťa často akoby duchom mimo.
Zmeny v stravovaní
Dieťa zrazu odmieta jedlo alebo naopak, má zvýšenú potrebu jedla.
Problémy so spánkom
Nadmerná potreba spánku alebo naopak, dieťa má veľké problémy zaspať, ľahký spánok či
zlé sny.
Zdravotné ťažkosti
Psychosomatizácia – časté sťažovanie sa na bolesti brucha alebo hlavy bez zjavnej príčiny.

Čo nám ešte dokáže napovedať, že je nášmu dieťaťu ubližované? Všimnite si, či nemá
poškodené veci, ktoré nosí do školy, potrhané oblečenie či pomôcky. Často stráca alebo
zabúda veci? Máva modriny, odreniny, chodí zo školy zašpinené? Aj pri rozhovoroch
s dieťaťom sa môžu vyskytnúť nelogické odpovede, nesúlad medzi tým, čo hovoril včera, čo
dnes. Napríklad pri témach čo robilo, kde bolo, s kým. Niekedy je indikátorom, keď si pýta
viac peňazí na desiatu, alebo napríklad viac sladkostí do školy.

Dôležitým pri identifikácii šikany je takisto rozhovor s učiteľkou či vychovávateľkou, ktorá
môže zachytiť nezvyčajné situácie, prípadne zmenu správania dieťaťa v škole. Ak máte
podozrenie, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. To, čo sa
deje, nie je vaša vina a nie je to ani vina dieťaťa. Šikanovaným sa môže v živote stať každý.
Neznamená to ani, že ste vo výchove urobili chybu, alebo že vaše dieťa je slabšie či citlivejšie.
Hlavné je nenechať ho v tom samé.

Každý rodič určite túži po tom, aby si jeho dieťa našlo v kolektíve dobrých kamarátov, aby sa
mu nevysmievali, aby mu nebolo ubližované a aby ani on či ona nerobili zle ostatným.
Niekedy, keď vnímame, že naše dieťa je v niečom „iné“, tieto obavy sa pochopiteľne
stupňujú. „Deti vedia byť kruté,“ hovorí sa.

Deti však častokrát ešte nevedia rozlíšiť, kde sú hranice bežného – za bežné považujú to,
s čím sa stretávajú a čím sú obklopené. Preto je pre niekoho iné to, že spolužiak nosí
okuliare, pre ďalšieho je nezvyčajné, že má spolužiačka inú farbu pleti. Našťastie, detstvo je
presne to obdobie, kedy sa dá s rôznymi formami inakosti zoznámiť a zaradiť ich do života
tak, aby sme ich neskôr ako inakosti ani nevnímali.

Ak dieťa vyrastá v príliš homogénnom prostredí – teda v takom, kde sú ľudia naokolo viac-
menej podobní, napríklad spoločenským statusom, farbou pleti, vierovyznaním či výzorom,
tým pravdepodobnejšie je, že neskôr bude reagovať na odchýlky od toho, na čo je zvyknuté,
minimálne počudovaním. V horšom prípade aj vysmievaním sa. To, čo nepoznáme, sa nám aj
v dospelosti zdá „čudné“, môžeme sa toho báť, alebo si o tom vytvoríme nepravdivý
predsudok.

Preto je mimoriadne dôležité, aby sme deťom v ich formatívnom období otvárali nové
obzory a rozširovali hranice bežného. Inakosť môže mať podobu inej farby pleti, iných
zvykov, iného výzoru. Môže to byť aj viera v iného boha, náklonnosť k rovnakému pohlaviu,
nosenie iného oblečenia, než je podľa našich zemepisných šírok bežné (napríklad chlapec
nosiaci sukňu, dievča nosiace hidžáb). Môže to byť aj iný prízvuk, iný slang, iné zvyklosti, ako
u nás doma. Inakosť môže byť dieťa s autizmom, dieťa na vozíku, dieťa s rečovou vadou,
dyslexiou, alergiou, ekzémom, strojčekom na zuby…

Iste ste pochopili, že inakosť môže byť naozaj čokoľvek – závisí to od toho, kto sa na ňu
pozerá. To, čo je pre vás bežné, môže byť pre iného nanajvýš čudné, no nemalo by to byť
dôvodom na výsmech či odsúdenie. Ak budeme viesť odmalička deti k tolerancii a súdržnosti,
môže nám tu vyrásť celá jedna šťastnejšia generácia. Generácia detí, pre ktoré sú inakosti
bežnou súčasťou života. Tak, ako by to predsa aj malo byť.

Inakosť, mnohokrát spomínané slovo v dnešnej dobe, pri ktorom si musíme spoločne uvedomiť, že svet okolo nás je rôznofarebný a rôznorodý. 

Deti vnímajú veľmi pozorne všetko, čo sa okolo nich deje a to nie len v najbližšom prostredí ako sú rodina, materská škola a školy vyšších stupňov, ale aj médiá a iné zdroje, ktoré majú možnosť sledovať. Integrácia sa stáva súčasťou nášho bežného života a úlohou nás dospelých, je viesť deti k tolerancii a chápaniu, že každé dieťa má svoje miesto v kolektíve.

V našom preventívnom programe Kozmo a jeho dobrodružstvá sa zameriavame nato, aby deti chápali, že byť iný, neznamená byť vyčleňovaný z kolektívu. 

Kozmo vo svojom príbehu ,,Farbička“ priblíži deťom znevýhodnenosť chlapčeka, ktorý je na vozíčku a je zo začiatku ostatnými odmietaný, ale dievčatko menom Červenka zistí, že Modrík, aj keď je na vozíčku, rád pozoruje oblohu. Jeho vozík je dobrý prostriedok na zábavu a zrazu majú spoločný záujem. Kozmo deťom prináša okrem emotívnych príbehov, zameraných vždy na nejaký výchovný problém aj rôzne aktivity, v ktorých si deti môžu vyskúšať dané situácie a zdôvodniť správnosť konania. 

Našim cieľom je priniesť deťom prostredníctvom Kozma také situačné témy, v ktorých samé dokážu rozlíšiť vhodné a nevhodné správanie, ale aj zdôvodniť a nájsť riešenia ako sa zachovať v danej situácii. Deti sú obrazom nás dospelých a preto je dôležité, aby sme si uvedomili, aký postoj zaujmeme my k iným ľuďom. Tento postoj si zoberú deti do svojej dospelosti, preto sa aj v našom preventívnom programe Kozmo a jeho dobrodružstvá snažíme naučiť deti chápať, že byť tolerantný je základom priateľstva a porozumenia.

Ste odborník alebo odborníčka a pracujete s deťmi do 8 rokov? Alebo ste rodič, pre ktorého je dôležité, aby boli deti k sebe navzájom tolerantné a vedeli prijať odlišnosti iných bez násilných a traumatizujúcich reakcií? Zistite viac o preventívnom programe Kozmo a jeho dobrodružstvá na našom webe.